Obetavosť tisícov slovenských dobrovoľníkov nesmie zatieniť zopár špekulantov, ktorí by mohli citlivé údaje zneužiť napríklad na obohacovanie sa.
Autorka: Eva Balogová, odborníčka na GDPR z agentúry CLIA
Predstavte si, že utekáte pred vojnou a niekto si na vaše meno vyberie štátnu dotáciu na poskytnutie ubytovania. Áno, je to hyenizmus, ktorý je ťažké si predstaviť. No v akejkoľvek ľudskej komunite vrátane slovenskej a ukrajinskej sa nachádzajú špekulanti, ktorí sú niečoho takého schopní. Urobiť to môžu prostredníctvom zneužitia nechránených osobných údajov.
Od vypuknutia ruskej agresie na Ukrajine tisíce dobrovoľníkov, vojaci, hasiči a ľudia zo samospráv a štátnych inštitúcií dokazujú, že na Slovensku máme byť na koho hrdí. Pre traumatizované prevažne ženy a deti treba najskôr zaistiť o základné bezpečie, jedlo, ošetrenie a komfort, čas na oddych. V istom okamihu, pochopiteľne, po zabezpečení základných humanitárnych potrieb detí, mamičiek, babičiek či mužov seniorov, však musí nastúpiť aj starostlivosť o ich osobné údaje.
Sociálne siete a databázy
Istým symbolom osobnej identity je odtlačok prsta. Zvlášť pri humanitárnych krízach a pri využití moderných technológií môže byť skvelým nástrojom na to, aby sa humanitárna pomoc dostala presne k danému človeku aj bez nutnosti predloženia dokladov totožnosti. Všeobecná prax je, že ľuďom utekajúcim pred vojnou sú odoberané odtlačky prstov. No môže to byť pre nich tiež stresujúce, a preto je súčasťou dobrého GDPR neustále vysvetľovať utečencom, na čo sú odtlačky prstov používané. Na identifikáciu sa v humanitárnom sektore používajú aj ďalšie biometrické údaje. Na jednej strane môžu pomôcť človeku utekajúcemu pred vojnou, no je mnoho spôsobov, ako sa dajú tieto údaje zneužiť.
Niektorí ľudia utekajúci pred vojnou nemajú pri sebe doklady. Ich identita, dosiahnuté vzdelanie či iné spôsobilosti sa verifikujú často pomocou ich sociálnych sietí. Vyznie to divoko, ale krízové situácie vyžadujú improvizáciu, to je pochopiteľné. Medzinárodný výbor Červeného kríža vydal v spolupráci s bruselským Centrom ochrany osobných údajov dokument s názvom Príručka o ochrane údajov v humanitárnych akciách.
A tá pomenúva, že dôležitou súčasťou našej identity je identita digitálna a sociálne siete sú mimoriadne efektívne pri pomoci utečencom. Môžu sa vďaka nim koordinovať, pomáhať s cestou na určené miesto a utečenci môžu dokazovať, že to, čo tvrdia, je pravdivé.
No existujeme v priestore kybernetických útokov a masívnej propagandy z Ruska, ktoré to berie ako súčasť svojej hybridnej vojny. Fotky, miesto pobytu či osobné údaje utečencov umiestnené na sociálnych sieťach môžu byť tiež zneužité. Extrémne citlivé je používanie bankových údajov cez nezabezpečené kanály. Utečenci by mali byť poučení, že treba chrániť svoje osobné údaje pri komunikácii cez sociálne siete, neodhaľovať zbytočne veľa informácií o sebe, neprezrádzať verejne citlivé informácie.
To isté platí aj pre organizácie a inštitúcie, ktoré utečencom pomáhajú, alebo pre samotných darcov. Zverejňovanie akýchkoľvek databáz poskytovateľov pomoci, tak isto ich zverejňovanie v médiách nepovažujem za správne. V ich mene totiž môžu špekulanti a zločinci narobiť škody. A nielen oni. Vždy hrozí, že k databázam sa môžu dostať „šmejdi“ a predať ich na marketingové účely, napríklad na neprimeranú reklamu. Podvodníci tiež môžu osobné údaje zneužiť na vymáhanie peňazí. Ak je známa adresa, kde utečenci bývajú, môže to prispieť k prejavom nenávisti a zastrašovania v mieste ich bydliska.
Kto to má spraviť
Aj podľa šéfky Unicef Slovensko Márie Sliackej je pri celom cykle humanitárnej pomoci potrebná koordinácia a zabezpečenie GDPR. Kto to však má spraviť? My všetci, ktorí sa nejakým spôsobom podieľame na pomoci utečencom. Napríklad pri nahlasovaní ubytovaných sa budú poskytovať osobné údaje a štát by mal dbať na dôsledné dodržiavanie práv dotknutých osôb. Jednoducho ten, kto údaje poskytuje, by mal v každom bode vedieť, na čo ich poskytuje.
Riaďme sa teda týmito základnými pravidlami: Každý, kto k údajom prístup má, by sa k nim mal správať v maximálnej miere citlivo. Aby neboli poskytované osobám, ktoré nemajú mať k týmto údajom prístup. Vyžadovať iba nevyhnutné údaje potrebné na samotný úkon.
Predpokladajme, že utečenci s nami budú dlhší čas. Na ich evidenciu zrejme vznikne viacero databáz a evidencia, aby štát a Európska únia mali vedomosť, koľko ľudí sa v akom priestore pohybuje. Je to dôležité pre plánovanie, ale aj pre bezpečnosť, aby sa napríklad utekajúci Ukrajinci nestali terčom únosov či vydierania a iných typov ohrozenia. Dôležité preto je, aby údaje o pobyte občanov z Ukrajiny mali len kompetentní.
Tiež je veľmi dôležité, aby boli evidovaní dobrovoľníci vrátane šoférov a ďalších typov pomocníkov utečencom na hranici a v mestách. Aby sa utekajúci nestretli s vykorisťovateľmi. Humanitárne a štátne organizácie by mali vedieť pobyt dobrovoľníka alebo čas a miesto dojazdu vodiča vezúceho pomoc kontrolovať. To všetko za striktného dodržiavania ochrany osobných údajov.
V Česku už zaznamenali skupinu ukrajinských vykorisťovateľov, ktorí zneužívajú utečencov, berú im aj polovicu ich dávok a takmer vždy im zoberú doklady. Aj preto je osveta utečencov a ich informovanie, komu a prečo by údaje mali či nemali poskytovať alebo komu a či vôbec doklady odovzdávať, dôležitá.